Netleskajme strachu (Nitra - 30.3.2010)
( z webu michala kolesára - michalkolesar.net ) Řekl jsem si, že dám prostor lidem bez vlastního webu ke zveřejnění jejich aktivit propagujících veganství a osvobození zvířat. Jako výraz své podpory a respektu. Dnešní text mi poslal Juraj ze Slovenska. Je to zpráva o protestu proti cirkusu v Nitre. Velmi hořká zpráva.
Podotýkám, že názor autorů nebo autorek takto zveřejněných textů nemusí být v souladu s mými názory nebo způsobem práce. Pokud se rozhodnu pro zveřejnění nějakého takového textu, bude to bez cenzury i jakýchkoli “uměleckých” korektur.
O cirkusu a lidech
Dozvedel som sa, že k nám do Nitry príde cirkus. Okamžite, keď som prišiel domov, dávam informáciu na Facebook o zhromaždení. Sledujem s očakávaním, či sa vôbec niekto nájde a pôjde podporiť toto zhromaždenie. Mám obavy. Budem tam sám, príde ma niekto podporiť? Dni ubiehajú a ľudia pomaly potvrdzujú, že sa na proteste zúčastnia. Nakoniec potvrdzuje účasť šesťdesiat ľudí. Skvelá správa.
Nastal ten deň. Je niečo pred šestnástou hodinou a nastupujem na autobus. Stretnutie pred cirkusom je naplánované na 16:30. Autobus sa pomaly blíži k miestu stretnutia a zvedavo sa obzerám, či nezbadám niekoho s transparentmi alebo letákmi. Vystupujem a nikde nikoho. Čo sa stalo? Je síce ešte pätnásť minút do plánovaného času zhromaždenia, ale žeby ešte nikto neprišiel? Čakám, čakám a nikoho nikde. Nakoniec sa zjaví prvý protestant Peter. Bol ešte v meste vytlačiť nejaký transparent, ktorý si zhotovil. Tiež je zhrozený z toho, že nikto neprišiel. Čas ubieha a prichádzajú účastníci zhromaždenia.
Dávam jednej žene s deťmi leták a pýtam sa jej, prečo ide do cirkusu. Vysvetľujem jej, ako sa veci v skutočnosti majú. Jej odpoveďou je, že dostala lístky a chce preto zobrať deti do cirkusu. Že ona vie, čo sa tam robí, týrajú zvieratá. Váha. Niekoľkokrát opakuje to isté, ale nakoniec tam aj tak ide!
Postupne prichádzajú ďalší účastníci zhromaždenia, aj keď už neskoro. Je nás tam dokopy štrnásť, z toho traja, čo účasť ani nepotvrdili a jedna študentka, ktorá si robí prácu do školy. Natáča všetko na kameru.
Nejakým oneskorencom rozdávame letáky a vysvetľujeme, aká je skutočnosť. Ignorujú to. Je im to jedno. Niektorí z nás dávajú letáky za stierače áut, iní ich idú zaniesť do schránok. V jednom dome stretávajú dve deti a pýtajú sa ich, či pôjdu do cirkusu. Na ich prekvapenie im deti odpovedajú, že v cirkuse sú zvieratá týrané!
Spravíme pár fotiek a čakáme na koniec predstavenia, aby sme mohli ľuďom z cirkusu rozdať letáky. Berú si ich, no úplne nás ignorujú. Ignorujú pravdu a to je zlé. Cirkusanti provokačne idú za nami, s tým, že nám chcú predať nejaké suveníry. Vediem s nimi diskusiu. Presviedčajú nás, že zvieratá sa majú dobre, a že tréning je o dôvere. Rozprávajú ako ich milujú. Pritom jeden z nich povie:„Čo keď to zviera pod dvadsiatich rokoch chcípne?”! Takto „pekne” to povedal!
Je po devätnástej hodine a každý ide svojou cestou.
Čo som sa dozvedel? Potvrdil som si, že ľudia sú ignoranti! Ak sa ich niečo bytostne netýka, je im to jedno. Ďalšou vecou je to, že deti majú omnoho viac inteligencie ako dospelí. Oni povedia pravdu, nepoznajú pretvárku. A tí, ktorí potvrdili účasť a neprišli? Nemám slov. Toto sú skutoční ľudia. Bezcharakterní, ktorí majú len silné reči. Tým, ktorí prišli, by som chcel poďakovať. Dúfam, že v budúcnosti to bude lepšie a zíde sa nás viac. Žiaľ v dnešnej dobe prevládajú ignoranti nad tými s „čistým” srdcom.
Na záver len jediná vec. Pokiaľ budú ľudia, dovtedy budú mať zvieratá na zemi peklo.
Juraj
0 komentárov