Stop Cirkusom so zvieratami

Cirkusy so zvieratami? Nie, ďakujem!

Milióny ľudí každoročne prepadnú zábavnému ošiaľu pozrieť si zaujímavé predstavenie v cirkusoch. Popri úchvatných a skvelých číslach artistov prichádzajú na rad živé tvory, ktorých jedinou snahou je ukázať divákom všetko to, čo nikdy nevedeli a ani nebudú vedieť robiť. Prispôsobiť sa a slúžiť ľudskej zábave.

Život v cirkuse, je ako život jednej veľkej rodiny, vravia často krát obyvatelia potulných maringotiek a karavanov. Silný, dobrodružný, plný nečakaných zážitkov. Cestou necestou, od mesta k mestu presne tak ako za starých čias, keď miesto asfaltových diaľnic rozdeľovali polia, lúky a lesy len staré prašné cesty.
Ak však cirkus vo svojom vnútri skutočne funguje ako rodina, ako môže dopustiť tak veľké množstvo strachu, bitky a utrpenia z bolesti? Život cirkusových zvierat je ďaleko odlišný ako život artistov, zabávačov a iných zamestnancov. Nehovoriac o tom ako sa žije ich priateľom v rozľahlých prekrásnych kútoch prírody, či aj v Národných parkoch a rezerváciách stanovených človekom. Tie všetky zvieracie tvory majú možnosť slobodného životného výberu. Zvieratá v cirkusoch nie.
Tak ako je možné, že je nám z toho všetkého predsa len do smiechu? A ak sú názory o ich týraní skutočne pravdivé, ako to, že ich ešte stále tolerujeme a podporujeme?
Zoológovia a odborníci tvrdia, že zviera si na klietku nikdy nezvykne. Klietka je vždy len klietka, aj keby bola zo zlata. Sloboda sa nedá nahradiť ničím, život pre zviera, ktorému bola sloboda násilne odobratá je vždy utrpením. Počuli ste niekedy o rôznych neurózach zvierat v cirkusoch a v ZOO? Skúste si všimnúť ich chovanie prejavujúce sa neprirodzenými stereotypmi, oblizovaním mreží, seba poškodzovaním... Všimnite si napríklad dve označené škvrny na telách cvičených slonov – sú nimi označené citlivé zóny, do ktorých sa zabodávajú tzv. slonie háky. Sú to nástroje krotiteľov pri drezúrach. Nikto, okrem cirkusákov nepozná všetky ohavné spôsoby, ako vytrhnúť zviera z náruče prirodzenosti.
Pri konfrontácii sa krotitelia vehementne bránia voči kritike a tvrdia, že k týraniu nedochádza a drezúra je založená na vzťahu človeka a zvieraťa a trpezlivosti cvičiteľa.
Cirkusové zvieratá sú však zbavené všetkého, čo robí život životom. Bezohľadne sú potláčané ich najzákladnejšie inštinkty – hrať sa, zápasiť, loviť, žiť v prirodzenom prostredí. Ich chovanie je nenormálne, čo je len vonkajším prejavom neuróz a depresií.
Každý z nás si už určite neraz vychutnával cestu vlakom, autom, či autobusom. Cestovanie je jednoducho zábava vždy, keď sa rozhodneme dobrovoľne zvoliť si spôsob a smer cesty. Zvieratá túto možnosť nemajú. V čase sezóny sú neustále prevážané v prívesoch, priestorovo nedostatočných, mnohokrát špinavých, neudržiavaných, počas dlhých transportov sú celé dni natlačené v dobytkárskych vagónoch často bez čerstvého vzduchu, vody a potravy.
Na celom svete silnie odpor proti používaniu zvierat v cirkusoch. Zakladajú sa rezervácie, v ktorých tieto zvieratá už netrpia. Práve na týchto miestach vynikajúco funguje kontakt detí s prírodou a so zvieratami. V severských štátoch sú cirkusy so zvieratami zakázané a to na vlastné želanie ich návštevníkov. A nie len v Škandinávii, riaditeľ jedného čínskeho cirkusu odpovedal médiám na otázku, prečo nemajú zvieratá v cirkuse, jednoducho a logicky: „Pretože nič neurobia dobrovoľne. Je to pre zviera nanajvýš nedôstojné nútiť ho k neprirodzenému správaniu – človek ho degraduje na klauna.“
Myšlienka cirkusu bez zvierat je humánna a aktuálna najmä v súčasnosti, keď sú zvieratá nanajvýš ohrozené aj mimo cirkusu. Ak chce byť cirkus kultúrou a umením, musí byť merateľný etickými nárokmi.
Čím sa potom tieto zvery previnili? Čo je zábavné a dobré na tom, že podporujeme takéto zariadenia? Ako je možné, že sa v tejto dobe stále dokážeme prinútiť a podporíme takýto typ zábavy, o ktorom vieme, že to v podstate žiadna zábava nie je? Kde u nás začína cit? Máme ho ešte?
A čo deti? Čo im odpovieme, až sa nás jedného dňa opýtajú, ako je to všetko možné?
Človek sám o sebe nie je taký krutý, aby musel podporovať takýto druh zábavy. Verím, že v každom z nás aspoň na chvíľu prebleskne hlavou myšlienka o tom, čo je na týchto vetách pravdivé a čo nie je. Stále sme to my, ľudia, ktorí cítime, ľúbime, smejeme sa, prežívame životy plné krásnych a nekonečných chvíľ. A sme to zase len my, ktorí dokážeme toto šialenstvo zastaviť.
Východ Slovenska žiaľ zahanbene stále navštevujú takéto zariadenia a čo je ešte horšie, stále sa tešia veľkej obľube. Preto, ak do Vášho mesta príde opäť cirkus, zistite si, či zvieratá sú súčasťou jeho vystúpenia. Nenavštívte ho a hovorte o tom ďalším ľuďom. Len tak sa nám spoločne podarí zastaviť toto šialenstvo v tomto prekrásnom svete.

Na Slovensku vznikla pred časom iniciatíva za zastavenie cirkusov so zvieratami. Jej cieľom je informovať spoločnosť o drastických praktikách zaobchádzajúcich so zvieratami pre účely ľudskej zábavy predovšetkým v zábavnom cirkusovom priemysle. Množstvo informácií týkajúcich sa transportov, výchovy, cvičení, drezúry, čierneho predaja divých zvierat ako aj množstvo videí s priamymi zábermi z cirkusov. To všetko nájdete na internetovej adrese www.stopcirk.tk