Stop Cirkusom so zvieratami

Queen - príbeh slonice

Deťom sa Queen a jej mocné kly veľmi páčili. Ako jeden z najstarších slonov v cirkuse ovládala svoje „triky“ takmer lepšie ako sám jej cvičiteľ. Na hlave so žiariacou veľkou pokrývkou so strapcami očarúvala Queen svoje obecenstvo. Smejúce sa deti a ich rodičia však boli príliš ďaleko od nej, aby zaregistrovali jazvy spôsobené dlhoročným výcvikom pomocou háku a slepotu v jednom jej oku.

Pred necelými 30 rokmi bola Queen tiež dieťa, žila v Thajsku pod nežnou opaterou matky a ostatných samíc v stáde, ktoré sa o ňu od narodenia starali. Učili ju používať svoj chobot na jedlo i na hru, ukazovali jej krásu a zmysel rodinného života. Šťastný život mláďaťa napĺňala vôňa džungle, slnko a bláznivé hry v rieke.

Queen však nemala ešte ani dva roky, keď bola odchytená a jej život nenávratne zmenili ľudia s puškami a bičmi. Jeden z mužov odháňal Queen pobodávaním a krikom, zatiaľ čo druhý strieľal na jej matku, ktorá zúrivo bojovala za svoje dieťa, až kým ju ďalšie guľky definitívne nezložili naveky. Nasledujúci mesiac bola malá Queen „krotená“ človekom, ktorý ju bil a často jej nedával ani jedlo ani vodu. Pripútaná, nemohla sa brániť alebo hľadať cestu k úniku, či skrýši. Týranie pokračovalo, až kým Queen prestala klásť odpor. Vtedy bola transportovaná viac ako 15.000 km z Thajska do USA, tam bola odkúpená veľkým kočovným cirkusom a jej výcvik začal byť intenzívny. Muž, ktorý ju cvičil, bol zástancom filozofie, že divoké zvieratá musia byť ovládané pevnou rukou, inak môžu zaútočiť bez výstrahy. Bežne používal „sloní hák“, ktorý sa znova a znova zarýval do jej citlivej kože, do zadnej časti nôh, okolia očí a uší. Po každom údere háku zatriasla Queen hlavou, ale to jej spôsobovalo ešte viac bolesti kvôli ranám. Hoci sa postupne naučila „rutine“, bitie aj tak neprestávalo. Queen si mohla trochu oddýchnuť, keď cvičiteľ nebol na blízku, ale iba do tej miery, pokiaľ jej to dovoľovali okovy na nohách.

Keď Queen začala vystupovať na predstaveniach, dostala sa do spoločnosti ostatných slonov. Výcvik a predstavenia sa striedali s transportmi, slony cestovali spolu v nevyhrievaných, nevetraných „dobytčákoch“. V lete dosahovali teploty až 50 stupňov, v zime klesali pod bod mrazu. Slony uprednostňujú horúce podnebie, nevyhnutne však vyžadujú dostatok vody. Počas transportu im však bola voda zriedka dávaná, dostali sa k nej, až keď boli premiestnené do svojich stajní. Queen i ostatné slony putovali viac ako 11 mesiacov v roku a prešli desiatky tisíc kilometrov. Na každej zastávke vystupovali raz, alebo dvakrát denne a zvyšok času trávili v okovách v príbytkoch, ktoré sa podobali hangárom. Jej život teda pozostával z transportov, ktoré boli prerušované zastávkami s vystúpeniami, po ktorých nasledoval ďalší transport, bezo zmeny, rok čo rok. Niekedy vo svojej skupine uvítali ďalšieho slona, inokedy jeden z nich nenávratne zmizol. Počas jedného predstavenia jedna zo sloníc balansovala na vratkom podstavci, zošmykla sa a skôr, než mohli asistenti pribehnúť na pomoc, zomrela na roztrhanie mechúra.

Iné zvieratá samozrejme trpeli tiež. Raz si kôň zlomil väzy počas transportu, inokedy hodil počas výcviku nespokojný cvičiteľ ťažký podstavec na medveďa a silno ho zranil na hlave. Všetky medvede mali počas drezúr poranené ňufáky, levy a tigre boli škrtené lanami okolo krku, aby boli prinútené poslúchať...

Ako plynuli roky, Queen začala byť pokrytá po celom tele mnohými jazvami a predstavenie v meste za mestom boli pre ňu stále obtiažnejšie. V džungli jej rodného Thajska by mohla žiť voľne aj 60 rokov, ale v cirkuse sa cítila ako starý slon oveľa skôr ako dovŕšila 30 rok života. Studené počasie sa zdalo byť studenejším. Queen strácala silu, bola pripravená vzdať boj. Jedného výnimočne štipľavého studeného dňa po skončení sezóny, keď cirkusový vlak prišiel po dlhej ceste späť do New Yorku, robotníci, ktorí vykladali vozne, našli Queen ako pokojne a bez pohybu leží vo vnútri. Jej ťažká púť skončila, studená cesta a nekonečný smútok ju zabili.